Tá istá chvíľa.
Dva pohľady na minulosť.
Telefón zazvonil. Ty si práve varil. Dve činnosti, no každá má v príbehu inú úlohu. Pozrime sa, ako tento rozdiel ukáže angličtina.
was cooking dej už prebiehalrang v tej chvíli zazvonilTelefón zazvonil uprostred varenia. Veta nehovorí, či varenie pokračovalo.
Čo už prebiehalo? Čo sa vtedy stalo?
Predstav si, že o 18:30 zastavíš záber. Varenie sa nezačalo až zazvonením telefónu: v tej chvíli už bolo v priebehu. Preto was cooking. Zazvonenie je udalosť, ktorú do tohto záberu pridáš: rang.
To je jadro rozdielu. Past continuous nás prenesie doprostred deja v určitom minulom okamihu. Past simple podá udalosť ako celok. Nie je to súťaž o to, ktorá činnosť trvala dlhšie.
Keď prišla Lisa…
Obe nasledujúce vety sú správne. Mení sa však to, čo si má poslucháč predstaviť. Všímaj si najmä, či John už bol uprostred práce, alebo rozprávač posúva príbeh k ďalšej udalosti.
Už na úlohe pracoval.
When Lisa arrived, John was doing his homework.
Keď Lisa prišla, John si práve robil domácu úlohu.
Lisa vstúpila do rozbehnutej situácie. O dokončení úlohy zatiaľ nič nevieme.
Potom si urobil úlohu.
When Lisa arrived, John did his homework.
Keď Lisa prišla, John si urobil domácu úlohu.
Prirodzene to čítame ako sled udalostí: Lisa prišla a John si následne urobil úlohu.
Slovo when zostalo rovnaké. Samo teda nerozhoduje o čase. Rozhoduje, aký vzťah medzi dejmi chceš vyjadriť. Podobne When I arrived, everyone was laughing znamená, že všetci sa už smiali; When I arrived, everyone laughed prirodzene naznačuje, že sa rozosmiali pri mojom príchode.
Dlhý dej môže byť v jednoduchom čase.
She lived in London for ten years.
Desať rokov žila v Londýne.
At eight, she was crossing the street.
O ôsmej práve prechádzala cez cestu.
Desať rokov je dlhé obdobie, no prvá veta ho zhŕňa ako uzavretú časť minulosti. Prechod cez cestu môže trvať iba pár sekúnd, no druhá veta nás zastaví uprostred neho. Dĺžka deja nie je pravidlo na výber času.
Rovnako nestačí slovenské „robil“ verzus „urobil“. Povedzme: I worked in a café last summer. — Minulé leto som pracoval v kaviarni. Slovenské pracoval je nedokonavé, ale angličtina tu pokojne použije past simple: zhrnieme svoje vtedajšie zamestnanie.
„Pozeral som film“ neznamená „nedopozeral som ho“.
I was watching a film when you called.
Keď si zavolal, práve som pozeral film.
Vieme, čo sa dialo v okamihu telefonátu. Či si film neskôr dopozeral, táto veta neprezrádza. Pokojne môžeš pokračovať: After the call, I watched the rest. — Po telefonáte som si pozrel zvyšok.
Ukazujem priebeh.
I was reading a book at nine.
O deviatej som práve čítal knihu.
O deviatej bolo čítanie v priebehu. Koniec knihy nie je predmetom tejto vety.
Výsledok poviem priamo.
I finished the book that evening.
V ten večer som knihu dočítal.
Sloveso finished jednoznačne vyjadruje dokončenie. Ak je výsledok podstatný, pomenuj ho.
Ani past simple automaticky neznamená splnenie celého cieľa. I read for an hour, but I didn't finish the book. — Hodinu som čítal, ale knihu som nedočítal. Časové ohraničenie činnosti a dokončenie knihy sú dve rôzne veci.
Pozadie. Udalosť. Ďalší krok.
Pri rozprávaní nemusíš pre každú vetu začínať od nuly. Najprv vytvoríš situáciu, potom do nej necháš vstúpiť udalosť a pokračuješ tým, čo sa stalo ďalej.
Pozadie
I was sitting in a café. It was raining outside.
Sedel som v kaviarni. Vonku pršalo.
Udalosť
Suddenly, an old friend walked in.
Zrazu vošiel starý kamarát.
Pokračovanie
He recognised me and came over.
Spoznal ma a pristúpil ku mne.
Sedenie a dážď tvoria pozadie. Príchod, spoznanie a pristúpenie posúvajú príbeh dopredu. Neznamená to, že past simple musí vždy označovať krátky dej: aj rozhovor, ktorý nasledoval, mohol trvať celé hodiny.
Ak chceš zachytiť dve činnosti v priebehu súčasne, môžeš použiť dva priebehové tvary: While I was cooking, Tom was setting the table. — Kým som varil, Tom prestieral stôl. Obe činnosti sledujeme zvnútra.
Doplň vetu. Potom vysvetli prečo.
Kamarát ti večer telefonoval. Chce vedieť, či ťa nevyrušil uprostred práce:
Ukázať riešenie a súvislosti
What were you doing when I called you?
Čo si práve robil, keď som ti zavolal?
Were you doing sa pýta na činnosť v priebehu telefonátu. Called označuje udalosť, podľa ktorej tú chvíľu určíme. Rozhodujúci je záujem o to, čo už prebiehalo.
What did you do when I called you? — Čo si urobil, keď som ti zavolal? Táto otázka je tiež gramaticky správna, no prirodzene sa pýta na tvoju reakciu alebo následný krok. Nie je to rovnaká otázka s iným tvarom.
Skús zmeniť vlastný príbeh.
Predstav si včerajší večer. Napíš, čo si práve robil, keď niekto prišiel. Potom napíš, čo si urobil po jeho príchode. Nezmeň iba tvar slovesa — zmeň to, čo chceš povedať.
When … arrived, I was …
When … arrived, I …
Keď … prišiel/prišla, práve som …
Keď … prišiel/prišla, urobil som …
